Obklopila ma tvoja nádhera
Túžim ťa mať – to ma zožiera
Chcem sa ťa nasýtiť, až kým neprasknem
Túžim ťa vidieť... až kým nezhasnem
Obklopila ma tvoja hrôza
Niet krajších pocitov
Neopíše ťa ŽIADNA próza
Ani nekonečno rýmov
Cítim ťa v celom tele
To teplo ma zožiera
Cítim sa tak skvele
Ty si moja Opera
Opera, v ktorej nie sú tóny
Opera, kde nepočuť zvuky
Opera, pri ktorej slzy roním
Opera, ktorá predstavuje muky
Zdá sa ti to čudné? Veď aj mne...
Že ťa raz ľúbim a druhý raz zas nie
Dnes ťa nenávidim, zajtra to bude inak
Zajtra ťa neuvidím, nie je to tvoja vina
Vina, že si na teba čas nenájdem
Vina, že si z teba kúsok ukradnem
Vina, že sa z teba opíjam
Vina, že ťa zaklínam
A čo to vlastne vina je??
Je to moje (a či tvoje?) svedomie??
Je to autorita alebo pohľad na realitu inými očami??
Nedá sa to vyjadriť lepšie ako mlčaním...
Som tu sám, doma, kde sa nikto tak necíti
Ešte stále čakám, či ťa náhodou neuvidím...
...či ťa nezazriem niekde v tom bezmennom dave
A či ťa nenájdem v tej mojej hlave
Možno idem nesprávnou cestou, keď o tebe len píšem
Mám ťa hľadať, sliediť po tebe, ako krysa po kryse
Znenáviď ma, že ťa takto hnusne volám
Miluj ma, a ak nie.. i tak ťa raz zdolám
Mne sa neubrániš – to nedokáže nikto
Sám boh mi je toho svedkom
Mne sa neubrániš – lebo sa volám Viktor
Víťazím aj nad týmto svetom
Svetom svetiel, hudby, citov a nepokoja
Svetom ľudí, čo už asi nikdy nepochopia
Že ak kričím „Stoj!“ myslím tým nech stoja
Že nie len nech prislúchajú a počúvať sa boja
A preto vzývam Teba, Ticho, nech vzídeš
Prečo keď vyslovím tvoje meno hneď odídeš?
Je to absurdné, no zmysel to dáva
Že zelené je nebo a modrá je tráva
Tak sa s tebou lúčim, hoci si tu zase
Keď ma jemne pohladíš, ja ťa zlomím v páse
Budeš mi chýbať, Ty hudba pekelná
Ticho... krásna krása, no nemenná
Komentáre