...searching for answers

Ak dnes umriem, chcem, aby si vedela, že som ťa stále miloval. Možno sa ti to zdá ako otrepaná fráza, ale je to jednoducho tak. Závidím každému jednému človeku okamihy, ktoré s tebou prežil – tak rád by som ich prežil s tebou ja. Umieram žiarlivosťou, pri každom pomyslení na to, že ťa hladí iný človek... Môžem naň nadávať, môžem ho nenávidieť, môžem ho preklínať, no fakt, že chceš byť s ním viac ako so mnou nezmením... Možno nám to raz opäť výnde, a budeme opäť spolu. A ak nie? Tak asi ostanem pri týchto zaľúbených listoch, a básňach do konca života, a všetky tieto básne a listy nakoniec spálim, vymažem z tohto sveta, pretože mi ťa stále budú pripomínať... Budú mi pripomínať tvoje krehké telo, tvoje mäkučké pery, tvoj anjelský hlas, a k tomu všetkému moje stavy depresie z toho, že neviem, čo urobiť preto, aby som si ťa získal späť... Možno by som mal prestať rozmýšľať, a jednoducho konať, no bojím sa toho... Prečo sa bojím? Lebo som zbabelý, a kvôli tomu môžem na seba nadávať, môžem sa nenávidieť, môžem sa preklínať, no fakt, že ťa milujem tak, ako ty mňa nikdy nebudeš, už nezmením...