Unavený, špinavý, strhaný a znechutený
Až vtedy si uvedomíš, kým vlastne si
Možno ťa to zmení a možno zostaneš nezmenený
Možno sa priblížiš k symbolu krásy
Symbolu krásy ako motýľ je
Aj ten musel byť najprv hnusný červ
Keď on z kukly vylezie
Tiež okrásnie
Kukla je väzenie – tesná a bez svetla
No keď z neho odídeš, keď uzrieš slobodu
Ťažko sa ti tvoja duša do tohto sveta vtesná
Keď ochutná tú čistú pramenitú vodu
Voda slobody, nekonečná ako oceány
Tam je voľnosť dostatočná
Tam si nemusíš robiť žiadne plány
Plány do ďalekého budúcna
Veď zajtra – to je tak ďaleko
Čo všetko sa môže dovtedy stať?
Mne stačí dnešok – to je práve to
Čo ja túžim naveky mať
Prečo by som sa mal starať o zajtrajšok?
Veď ja žijem dnes
Možno zajtra z toho, čo napíšem dostanem šok
Možno to bude trest
Trest za to, kým som a čo robím
Trest za to, že tu, bohužiaľ, žijem
Trest za to, že ľuďom oči otvorím
Trest za to, že tie ostatné zakryjem
Ja som už z kukly vyliezol, a čo vy?
Ja som sa taký nenarodil, prešiel som si životom sám
Ste ako larvy - hluchí, nemí, slepí
A možno ja vám pripadám ako ďalší obyčajný krám
Možno preto, že som tým, kým som
Možno preto, že inak rozmýšľam
Možno preto, že nie som otrokom
Možno preto, že som sám sebe pán
Komentáre
moc
a ja som